Alpe Adria - aj v daždi absolútna krása!

Cyklotrasa Alpe Adria, oficiálne známa ako Ciclovia Alpe Adria Radweg, je jedna z najobľúbenejších a najkrajších cyklotrás v Európe. Trasa vedie cez Alpy a spája Rakúsko s Talianskom, čím ponúka jedinečné scenérie od horských vrcholov až po pobrežie Jadranského mora. Má približne 415 km a je vhodná na gravel. Začína v Salzburgu a končí v talianskom Grado.

Plánovanie cesty

Trasu, podľa ktorej sme išli sme našli v aplikácii Komoot, ale orientovali sme sa aj podľa značiek - cesta je celkom dobre značená, hlavne v Taliansku. Ubytovanie sme si zabezpečili dopredu cez Booking na všetky noci. Snažím sa s ubytovaniami odkomunikovať predtým aj to, že ideme na bicykloch a môže sa stať, že prídeme skôr alebo v našom prípade aj neskôr, aby boli na to pripravený.

Keď cestu plánujeme, rozsah kilometrov prispôsobujeme ubytovaniu alebo mestám, ktoré chceme vidieť. Trasa Alpe Adria nám vyšla na 4 dni, z Grado sme sa potom vydali do Slovinska a ukončili cestu v Klagenfurte, odkiaľ sme išli vlakom späť do Viedne.

Na štarte cyklotrasy Alpe Adria

Zbalili sme sa na 10 dní a vyrazili ráno na vlak z bratislavskej Petržalky do Viedne. Z Viedne sme mali lístky do Salzburgu, ktoré nás pre 2 osoby s bicyklami aj s miestenkami vyšli na 97,- Eur. (OBB - rakúske železnice zvyknú mať celkom dobré ceny lístkov, pokiaľ si ich kupujete vo väčšom predstihu. Z Viedne do Benátok nás to začiatkom roka vyšlo na osobu aj s bicyklami 40 Eur, čo je podstatne dlhšia trasa.)

Salzburg - Obervellach

Po necelých 3 hodinách vo vlaku sme nasadli v Salzburgu na bicykle. Tendencia bicyklovania prvý deň je veľmi ambiciózna nielen z mojej, ale s Dominikovej strany. Máme pocit, že musíme ísť rýchlo. V tento deň to však bolo na mieste, keďže sme začali bicyklovať až o 12.00 a čakalo nás 131 km.

Prvý deň bol však skvelý. Trasa nás viedla cez krásne mestečká, rieky, šotoliny a pekné cyklotrasy. Avšak za Golling an der Salzach sme sa ocitli na celkom dlhú dobu na hlavnej ceste bez krajnice. Kamióny okolo nás fičali celkom rýchlo a cítila som veľký rešpekt, pretože takúto trasu som nečakala.

Krásna, ale náročná časť cesty bola, keď sme prechádzali cez mesto Bad Gastein, čo je nádherné kúpeľné mestečko a naozaj stojí za to sa pristaviť pri vodopáde, ktorý tečie stredom mesta, cez niekoľko kaskád. Za Bad Gasteinom to bolo už len mierne stúpanie do Böcksteinu odkiaľ nám išiel vlak do Mallnitz. Inak sa tadiaľto nedá dostať. Vlak z Böcksteinu chodí približne každú hodinu a s bicyklom na osobu vychádza 10,- Eur.

Pozn. Vlak a tunel je momentálne podľa stránky gasteinertal.com od 18 novembra 2024 do 4 júla 2025 uzavretý!

Po vystúpení z vlaku nás čakal už len krásny 7 kilometrový zjazd do mesta Obervellach.

Ubytovaní sme boli v typickom rakúskom Gasthause, kam sme dorazili o 21:00. Totálne zdrvení. Hlavne ja. Keďže som mala nové tretry. Myslela som, že ich už mám zajazdené, hlboko som sa mýlila. Takú bolesť kolien som snáď ešte nikdy nezažila. Hneď po raňajkách a úprave mojich kufrov na tretrách sme vyrazili do našej ďalšej zastávky Tarvisio. 

Obervellach - Tarvisio

Druhý deň nás čakalo 110 km. Cesta bola oproti včerajšku menej náročná, okolo 650 m prevýšenie a cesty boli skvelé, plné cyklotrás. Na tejto trase už bolo cítiť popularitu Alpe Adrie, v určitých pasážach sa cyklotrasy začali plniť prevažne dôchodcami na elektrobiku. Ach, tak krásne sa vžiť do života rakúskych dôchodcov. Každopádne táto cesta bola naozaj pekná.

Do Tarvisia sme prišli vo veľmi dobrom čase, ubytovanie sme mali v Adriatic Rooms, mali skvelý priestor na bicykle, dokonca aj pumpu a pani domáca bola veľmi milá.

V Tarvisiu sme si dali konečne pizzu. Keď niekto ochutná pizzu v Taliansku, je to vždy tá prvá vec, na ktorú sa najviac po bicyklovaní teší.

Tarvisio - Udine

Tretí deň bol jednoznačne najkrajší úsek Alpe Adrie. Krásne výhľady okolo miest Pontebba a Dogna, to bolo úžasné. Až 50 - 60 kilometrov nádherných asfaltových cyklotrás, s tunelmi, mostami, kaviarničkami, jednoducho nádhera. 

Tu sme pocítili, prečo je Alpe Adria tak ikonickým miestom pre cyklistov. Aj skrz brutálny dážď, ktorý sme tu mali, nás tento úsek absolutne očaril.

Udine ako mesto sme si kvôli dažďu veľmi neužili, keďže sme sa snažili vysušiť si veci na ďalší deň.

Udine - Grado

Štvrtý deň Alpe Adrie bolo už len také doťuknutie, 60 kilometrov do Grado. Veľká paráda, pretože nás čakalo len klesanie až k moru. Cestou krásne mestá ako Palmanova a Taliansko všeobecne je nádherné kam sa len pozriete, dýchate krásu a históriu.

Približne 5 kilometrov od Grado sme mali ubytovanie v takom letnom kempe, a keďže bolo mimo sezóny, bolo to kľudné a hlavne dostupné. Až na reštauráciu, ktorá bola práve kvôli tomu zatvorená. Zhodili sme z bicyklov tašky a vrátili sme sa na večeru do Grado.

Grado - Portorož

Cestu po Alpe Adrii sme si predĺžili o návštevu Slovinska, keďže túto krajinu máme nesmierne radi, zamierili sme do Pirane a mestečka Portorož, kde sme mali bývať v karavane. Cestu sme už poznali so zastávkou v Trieste, kde je to vždy ako v každom väčšom meste s bicyklovaním náročné, ale za hranicami už Slovinsko disponuje celkom slušnými cyklotrasami a v tejto oblasti obzvlášť.

Piran je krásne mesto, aj keď nám labužnícky zážitok vo Fritolin pri Cantini opäť nevyšiel, keďže pre nás s bicyklami uchmatnúť si stôl bolo ešte náročnejšie ako bez nich. Zahli sme do vedľajšej uličky a dali si rybacie pochúťky v bežnej reštike.

Z Pirane do karavanu v Portorož nás delil jeden brutálny kopec, ktorý sme však bez problémov zvládli. Karavan bol skvelý až na to, že tam bola naozaj zima a okno na záchode sa nedalo zatvoriť. No a opäť dážď, ktorý nám kvapkal zo strechy do karavanu celú noc.

Na ráno sme sa ešte nikdy takto veľmi netešili.

Portorož - Pivka Jama kemp

Cestou z Portorož sme opäť prešli do Talianska a potom opäť do Slovinska. Stúpania boli dosť brutálne, ale na hranici v meste Basovizza bola perfektná pekáreň Marc, kde mali tú najlepšiu pizzu a koláčiky. Aspoň tak sme to v tej zime a po 13 kilometrovom stúpaní vnímali.

Podarilo sa nám tentokrát spraviť si zachádzku k hradu Predjama, čo je ikonické slovinské miesto. Stálo nás to podstatný kopec dole a potom hore, ale Predjama je naozaj krásna.

Blížili sme sa k milovanej Postojnej. Lepšie povedané k milovanému kempu Pivka Jama. Mesto Postojna, samo o sebe nie je veľmi ničím zaujímavé, ak si odmyslíme neďalekú Postojnu jaskyňu, kvôli ktorej je tento región veľmi navštevovaný.
Avšak na nás a hlavne na Dominika tento kemp urobil obrovský dojem, už pred rokom, keď sme sem prišli prvýkrát.
Kemp je obklopený lesom a ubytovávame sa v bungalovoch. Pre dve osoby na noc nás to vyšlo okolo 50,- Eur. V kempe je skvelá reštika, s veľmi milou obsluhou a priplatili sme si aj za raňajky.

Pivka Jama kemp - Bohinjsko Jazero

Z kempu sme odchádzali v brutálnej zime. Teplomer na Wahoo-čku písal 7 stupňom, pre nás pocitových 0. Obliekli sme si všetko, čo sme so sebou mali. Po Slovinsku sa bicykluje dobre a konkrétne tieto miesta už dôverne poznáme. Cez perifériu Ljubljany, kde sú skvelé cyklotrasy, sme s prehľadom prefrčali. Neskôr sme išli cez krásne dedinky, v Prebačevo sme sa zastavili na skvelé miestne jogurty, ktoré mali čerstvé v automate. Spoločnosť nám robili aj dve krásne border kolie. Pred Bledom začalo opäť pršať a pršalo až po Bohinjsko jazero. Keď sme prišli do Hostela pod Voglom, povedali sme si, že by sem mohli prísť opäť. Vraj je to tu skvelé aj v lete a nie je tu toľko turistov ako v Blede, to sme sa dozvedeli od Slovenky Martiny, ktorá tu sezónne pracovala. Vymenili sme si informácie o povodňovej situácii v Bratislave a okolí, a my sme sa dozvedeli, že vlak do Viedne nám nakoniec nezrušia, ale všetky vlaky smerom Bratislava áno.

Bohinjsko Jazero - Klagenfurt

Pri odchode sme si konečne pozreli nádherné jazero, ktoré sme len tak letmo deň predtým zachytili, keďže pršalo. Samozrejme, počasie bolo stále nestále a vedeli sme, čo nás tento deň čaká. Tržič a niekoľko kilometrové stúpanie na hranicu Slovinska a Rakúska. Táto hranica prechádza cez tunel popod horu Polna peč, ktorý stavali väzni z neďalekého koncentračného tábora Ljubelj. Dnes je tam pamätník a kúsok ďalej reštaurácia. Atmosféra tohto miesta, ešte k tomu v tak nepriaznivom počasí, bola mrazivá.

Cez tunel prechádzame pomaly po chodníku. Za tunelom nás čakal studený zjazd a ešte pár menších stúpaní, ktoré pri zjazdoch vždy oceníme, nech sa aspoň trošku zahrejeme. Do Klagenfurtu sme došli celkom skoro, dali sme si obed a čakali na vlak.

Vo vlaku sme riešili, či sa ubytujeme vo Viedni alebo pôjdeme nocou bicyklami domov. Nakoniec sme z inej stanice vo Viedni našli spoj do Wolfsthalu, čo je mestečko pri hraniciach. Keď sme z vlaku vystúpili len ticho sme bicyklovali domov a sledovali akú spúšť tu voda za tých pár dní spôsobila.

Každopádne na Alpe Adriu budeme spomínať s veľkým potešením, no a ak počasie a náš čas dá, v lete si túto trasu určite radi zopakujeme. Kvôli tým krásnych cyklotrasám, výhľadom a talianskej pizze sa to naozaj oplatí.

Zuzana Mikulcová (text) a Dominik Janovský (foto)